Klimatické financie: Merz je kritizovaný – Nemecko plytvá slovom!

Klimatické financie: Merz je kritizovaný – Nemecko plytvá slovom!

Medzinárodná klimatická kríza si žiada naliehavosť, ale Nemecko zaostáva za očakávaniami v oblasti financovania klímy. Kancelár Friedrich Merz (CDU) na prípravnom summite klimatickej konferencie v Beléme neposkytol konkrétne čísla o finančných príspevkoch na opatrenia na ochranu klímy. Silný signál vyzeral inak, keďže Merz nedokázal prijať záväzné záväzky v rámci nástroja Tropical Forest Forever Facility (TFFF) a globálneho financovania klimatických zmien, ako napr. fr.de nahlásené. Tu vstupuje do hry Greenpeace a kritizuje premárnenú príležitosť dať silný štartovací signál pre nadchádzajúce rokovania s jasným finančným záväzkom.

Ambiciózne ciele Nemecka v oblasti klímy, ktoré boli sformulované na summite G7 v roku 2021 pod vedením Angely Merkelovej, počítajú s ročným financovaním v oblasti klímy vo výške približne šesť miliárd eur. Aktuálne odhady z iniciatívy „German Climate Financing“ však ukazujú, že tieto prostriedky nepresiahnu 5,3 miliardy eur v roku 2023 a sú znížené na maximálne päť miliárd eur pre rok 2026. Jan Kowalzig z Oxfamu vyjadruje obavy, že takéto zníženie by mohlo ohroziť dôveru medzi rozvinutými a nízkopríjmovými krajinami.

Ochrana klímy ako boj proti chudobe

Federálny minister pre rozvoj Reem Alabali Radovan (SPD) zdôrazňuje, že ochrana klímy úzko súvisí s bojom proti chudobe. Dôsledky zmeny klímy sú zničujúce najmä pre chudobnejšie obyvateľstvo, čo dokazujú škody spôsobené hurikánom Melissa. Podľa jej názoru by investície do obnoviteľných energií mohli nielen zabezpečiť ekonomickú prosperitu, ale aj posilniť konkurencieschopnosť Nemecka.

Situácia nie je len národnou výzvou, ale zapadá aj do medzinárodného kontextu. Podľa Parížskej dohody by sa zvýšenie globálnej teploty malo obmedziť pod 2 °C s cieľom nepresiahnuť 1,5 °C, ak je to možné. Vyžaduje si to komplexné adaptačné opatrenia a posilnenie odolnosti voči dôsledkom zmeny klímy. Podľa Iniciatívy pre klimatickú politiku sú na ochranu klímy potrebné do roku 2030 odhadované ročné investície vo výške 8 000 miliárd USD. Veľkú časť týchto peňazí majú získať rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré majú často len veľmi málo vlastných zdrojov.

Vybudovať alebo stratiť dôveru?

Sľuby priemyselných krajín o finančnej podpore rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín pochádzajú z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1992 a článku 9 Parížskej dohody. Už v roku 2009 bol na klimatickej konferencii v Kodani stanovený cieľ financovania vo výške 100 miliárd amerických dolárov ročne do roku 2020, ktorý bol v roku 2015 v Paríži predĺžený až do roku 2025. Napriek tomu sa tento cieľ podarilo dosiahnuť až v roku 2022, čo vážne ovplyvnilo dôveru v medzinárodné klimatické financovanie v týchto krajinách. O „Novom kolektívnom kvantifikovanom cieli“ (NCQG) sa v súčasnosti rokuje na klimatickej konferencii v Baku v roku 2024 (COP 29), ktorej cieľom je zdvojnásobiť platby na 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035.

Čas sa kráti a experti ako Martin Kaiser z Greenpeace požadujú od Merza jasné finančné záväzky do času konferencie. V opačnom prípade by Nemecko mohlo ohroziť svoju medzinárodnú povesť spoľahlivého partnera v oblasti ochrany klímy. V súlade so stratégiou trvalo udržateľného financovania EÚ, ktorej cieľom je nasmerovať finančné prostriedky na projekty, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, treba teraz nastaviť kurz.