EÚ sa dohodla na klimatickom cieli do roku 2040: Sme pripravení na zmenu?
Štáty EÚ sa dohodnú na klimatických cieľoch do roku 2040, znížia skleníkové plyny o 90 % a rozhodnú o výnimkách. Svetová klimatická konferencia sa začína 10. novembra.

EÚ sa dohodla na klimatickom cieli do roku 2040: Sme pripravení na zmenu?
Diskusia o ochrane klímy v Európskej únii sa dostáva do ďalšieho kola. Štáty EÚ sa 6. novembra 2025 dohodli na novom klimatickom cieli do roku 2040, ktorý bude základom budúceho úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ počíta so znížením emisií o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, hoci do roku 2031 možno narátať až 5 percentuálnych bodov prostredníctvom nákupu klimatických kreditov v tretích krajinách, čo znamená, že efektívne zníženie emisií v EÚ by bolo 85 percent. Základ tejto dohody bol položený tesne pred veľkou globálnou klimatickou konferenciou, ktorá sa začne 10. novembra v Brazílii, a preto je EÚ pod tlakom, aby jasne definovala a presadila svoje ciele. Nachrichtenleicht uvádza, že Komisia EÚ pôvodne požadovala prísnejšie opatrenia, tie sa však stretli s odporom.
Ústredným prvkom dohody sú odložené nové pravidlá pre budovy a dopravu, ktoré sa posunú o rok. Krajiny EÚ by navyše nemali mať povinnosť dosiahnuť celých 90 percent samy. Namiesto toho existuje možnosť financovania projektov ochrany klímy v zahraničí, ktoré môžu zahŕňať inštaláciu systémov veternej a solárnej energie, ako aj projekty zalesňovania v krajinách ako Afrika alebo Ázia. Environmentalisti však vyjadrili obavy, pretože takéto projekty nie sú vždy považované za ekologické a môžu byť ťažko overiteľné. Na druhej strane priemysel v EÚ vníma nové ciele v oblasti klímy ako prvý krok smerom k dosiahnutiu rovnováhy medzi ochranou životného prostredia a hospodárskymi záujmami.
Výzvy a reakcie
Dohoda nebola dosiahnutá ľahkovážne, pričom niektoré krajiny EÚ vyjadrili obavy z rastúcich nákladov na palivo a kúrenie, ktoré by potenciálne mohli priniesť nové klimatické ciele. Táto diskusia viedla k určitej úrovni podpory pre dohodu, ale názor v rámci EÚ zostáva rozdelený. Niektoré krajiny vrátane Holandska, Španielska a Švédska požadujú ambicióznejšie ciele v oblasti klímy a presadzujú väčší podiel klimatických kreditov z tretích krajín na kompenzáciu emisií. Rokovania ešte nie sú ukončené, keďže k tomuto klimatickému cieľu do roku 2040 sa musí vyjadriť aj Európsky parlament.
Obchodovanie s emisiami pre sektory dopravy a stavebníctva sa začne až v roku 2028, čo krajinám poskytne čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám. Rozhodnutia odrážajú kompromis, ktorý zohľadňuje ekologické aj ekonomické výzvy, ktoré musia členské štáty EÚ v súčasnosti prekonať. Vzhľadom na tento vývoj sa ešte len uvidí, či bude mať nový cieľ vplyv, alebo bude naďalej prevládať skepsa a požiadavky na ambicióznejšie opatrenia.
To, ako sa rôzni aktéri v rámci EÚ prispôsobia týmto novým klimatickým cieľom, zostáva vzrušujúce. Jedno je isté: tlak na členské štáty a najmä na nemeckých politikov, aby do roku 2040 dosiahli ambiciózne klimatické ciele, je obrovský. Tagesschau zhŕňa, že stále budú existovať problémy s implementáciou a monitorovaním stanovených cieľov, kým sa všetci pozrieme na výsledky Svetovej konferencie o klíme v Brazílii.