Moore ako šetrič klímy: Ako môžu farmári farmárčiť bez emisií CO2

Moore ako šetrič klímy: Ako môžu farmári farmárčiť bez emisií CO2

Rašeliniská nie sú len fascinujúcimi prírodnými oblasťami, ale aj kľúčovými hráčmi v boji proti klimatickým zmenám. Henning Voigt, ktorý prevádzkuje ekologickú farmu neďaleko východonemeckého pobrežia, si to uvedomuje už od roku 1996. 350 hektárov jeho pozemku sú väčšinou veľmi vlhké trávne porasty bohaté na rašeliniská. Tieto rastliny majú potenciál ukladať CO2, no len málo farmárov si to uvedomuje a využíva možnosti, ktoré rašeliniská ponúkajú.

V Nemecku sú len 2 % bývalých rašelinísk v takmer prirodzenom stave, čo je pomerne málo vzhľadom na globálne priemerné hodnoty. Miera odvodňovania je tiež alarmujúco vysoká. Približne 7 % poľnohospodársky využívanej plochy v Nemecku tvoria bývalé vresoviská, ktoré však podľa [správ DW] spôsobujú takmer 40 % emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva (https://www.dw.com/de/moore-co2-klimawandel-klimaschutz/a-74544349). Ročne sa odvodní takmer 500 000 hektárov rašelinísk, čo vedie k uvoľňovaniu CO2 a tým podporuje globálne otepľovanie.

Prevlhčenie ako kľúč

Časť riešenia by mohla spočívať v premáčaní rašelinísk. Väčšina odvodnených rašelinísk sa nachádza v Európe, kde sa rôzne projekty a iniciatívy zameriavajú na obnovu týchto cenných ekosystémov. Samotný Voigt je zapojený do tejto oblasti, a to aj prostredníctvom spolupráce so spoločnosťou Otto-Versand, ktorá chce využívať vresoviská na trvalo udržateľné balenie.

O koncepcii paludikultúry, teda poľnohospodárstva v slatinných oblastiach, sa čoraz viac diskutuje ako o kľúči k trvalo udržateľnému využívaniu týchto oblastí. Hoci to nie je rozšírené, prvé projekty ukazujú sľubné prístupy využívajúce bažinaté rastliny na výrobu energie alebo na výrobu stavebných a izolačných materiálov. Katalóg Paludi pomáha prehľadne uvádzať produkty a služby v oblasti paludikultúry.

Politická podpora a propagácia

Politika je potrebná aj na podporu opätovného zamokrenia rašelinísk. Ministerstvo životného prostredia a Poľnohospodárska dôchodková banka pracujú na novom usmernení o financovaní, ktoré má podporiť farmárov pri jeho implementácii. Dohoda federálneho štátu z roku 2021 stanovuje, že do roku 2050 by mali byť všetky rašeliniská spravované čo najvlhkejšie.

O problematike emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve sa diskutuje aj medzinárodne. Napríklad v Dánsku sa plánuje stanoviť cenu poľnohospodárskych emisií s cieľom vytvoriť stimuly na zníženie emisií. Návrhy zahŕňajú pevné nákupné zmluvy na produkty z paludikultúry, ako aj väčšiu voľnosť pre farmárov pri experimentovaní so zamokrením ich pôdy.

Stručne povedané: oživenie vresovísk je výzvou, ktorá si vyžaduje veľa odhodlania a vynaliezavosti. Existuje však mnoho spôsobov, ako skutočne zmeniť ochranu klímy.