Klimatická konferencia COP30: Brazília v centre pozornosti – môže zachrániť svet?

Klimatická konferencia COP30: Brazília v centre pozornosti – môže zachrániť svet?

Už o pár dní nastal čas: Konferencia OSN o zmene klímy 2025 otvorí svoje brány od 10. do 21. novembra v Beléme, hlavnom meste brazílskeho štátu Pará. Zástupcovia zo 196 krajín OSN vrátane mnohých vedcov, novinárov a mimovládnych organizácií sa stretnú, aby diskutovali o čoraz naliehavejšom probléme globálneho otepľovania a spotreby skleníkových plynov. Táto konferencia je obzvlášť významná, pretože ako COP30 ide o 30. stretnutie od prvého klimatického samitu v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorom bol podpísaný Rámcový dohovor o zmene klímy (UNFCCC). Odvtedy pretieklo Amazonkou veľa vody – a zmeny, ktoré to spôsobilo, robia ochranu klímy ešte naliehavejšou.

Nedávne správy ukazujú, že globálna priemerná teplota v roku 2024 bola už o 1,6 stupňa vyššia ako predindustriálna úroveň. Jedným z hlavných cieľov konferencie preto bude obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia, aby sa predišlo katastrofálnym následkom pre životné prostredie a poľnohospodárstvo. Na tomto mieste sa bude diskutovať nielen o pokroku za posledných pár rokov, ale aj o podpore chudobných krajín, ktoré obzvlášť trpia následkami klimatických zmien.

Kľúčové témy diskusie na COP30

Zoznam tém, ktorým sa bude COP30 venovať, je dlhý. Medzi hlavné zamerania patrí ochrana amazonského dažďového pralesa, podpora biodiverzity oceánov, otázky súvisiace s rybolovom, práva žien a pracovníkov a výzvy v sektore cestovného ruchu. Globálny klimatický štrajk, ktorý organizuje Fridays for Future, je naplánovaný na 14. novembra a určite vyšle posolstvo naliehavosti.

Súčasné desaťročie sa považuje za kľúčové pre budúcnosť klímy, keďže Medzivládny panel pre zmenu klímy zdôraznil, že emisie sa musia do roku 2030 znížiť na polovicu, aby sa neprekročila hranica 1,5 stupňa. Prekročenie tohto limitu by mohlo viesť k tomu, že veľké plochy pôdy sa stanú neobývateľnými, čo bude mať vážne dopady na živobytie a životné prostredie.

Prehľad vývoja medzinárodnej klimatickej politiky

Konferencia OSN v Beléme nie je prvá svojho druhu. Vracia sa do Brazílie, kde sa pred viac ako 30 rokmi v Riu konal prvý klimatický samit. Odvtedy sa uskutočnilo množstvo až menej úspešných konferencií. Napríklad o právnom základe mnohých nasledujúcich konferencií, o Kjótskom protokole, sa rokovalo v roku 1997, ale zaviazali sa len priemyselné krajiny a nie rozvíjajúce sa krajiny. Táto nerovnosť bude problémom aj v Beléme, keď rozvojové krajiny budú opäť požadovať väčšiu finančnú podporu.

Výzvy v posledných rokoch určite narástli. Konflikty, ako napríklad tie, ktoré spôsobila vojna na Ukrajine alebo pandémia koróny, spôsobili, že ciele týkajúce sa klimatických pokladov boli niekedy zatlačené do úzadia. Najmä USA, ktoré majú druhé najväčšie emisie skleníkových plynov na svete, sa dostali na titulky kvôli odstúpeniu prezidenta Donalda Trumpa od dohody o ochrane klímy. Napriek tomu všetkému mnohé mestá v USA ukazujú, že sú naďalej odhodlané chrániť podnebie a uskutočňujú opatrenia na zníženie emisií.

Bez ohľadu na rôznorodé problémy, ktoré sa dostanú na stôl, zostáva otázkou, či štáty budú aj po klimatickom samite v Paríži v roku 2015 a mnohých nasledujúcich konferenciách pokračovať v šnurovaní topánok v oblasti ochrany klímy. Nasledujúcich jedenásť dní v Beléme ukáže, ako bude pokračovať kurz globálnej ochrany klímy.

Ďalšie veľké výzvy na obdobie po COP30 už boli stanovené. Najbližšia klimatická konferencia v roku 2026 sa bude konať buď v Austrálii alebo Turecku a tam sa určí aj kurz budúcnosti planéty.

Viac informácií o vašej vlastnej príprave na Svetovú klimatickú konferenciu nájdete na: Watson, denné správy a Greenpeace.