Vláda ruší kvóty na e-kerozín: prekážka v ochrane klímy!

Vláda ruší kvóty na e-kerozín: prekážka v ochrane klímy!

Letecký priemysel pociťuje vetry zmien a nejde len o nárast nových leteckých spoločností alebo leteckých trás. Ide skôr o ústrednú otázku dekarbonizácie: Ako môže byť letecká doprava šetrnejšia ku klíme? Ale práve v tejto dôležitej fáze sa federálna vláda rozhodla odstrániť zásadnú kvótu na kerozín šetrný ku klíme, známy aj ako power-to-liquid (PtL). Tieto opatrenia by mali skutočne vstúpiť do platnosti v roku 2026 a postupne sa zvyšovať až do roku 2030, čo by malo viesť k oživeniu trhu a použitiu približne 200 000 ton e-kerozínu v Nemecku.

Teraz je však všetko pozastavené: pôvodný plán dvoch miliárd eur na výstavbu nových systémov PtL sa výrazne znížil na 100 miliónov eur. To by mohlo nielen ohroziť rýchly rozvoj fungujúceho trhu s e-kerozínom v Nemecku, ale aj brániť dlhodobým investíciám do tejto technológie. Federálna vláda úplne odstránila národnú kvótu elektronického petroleja z federálneho zákona o kontrole imisií (BImSchG), čo vyvoláva obavy mnohých odborníkov, keďže hrozí, že letecký priemysel bude konkurenčne znevýhodnený, ako je [Focus].

Krok späť v prechode dopravy?

Environmentálne skupiny sú znepokojené a porovnávajú rozhodnutie s krokom späť v dekarbonizácii leteckej dopravy. Jürgen Resch, spolkový výkonný riaditeľ German Environmental Aid (DUH), vyjadruje obavy z účinkov zrušenia kvóty PtL a označuje to za prekážku nábehu elektronického petroleja. V skutočnosti kvóta pôvodne počítala s pevným podielom palív na báze elektriny v letectve s cieľom znížiť emisie CO2 v dlhodobom horizonte. Toto opatrenie by bolo obzvlášť dôležité, pretože podľa usmernení EÚ musí letecká doprava od roku 2030 používať aspoň 1,2 % syntetického petroleja s cieľom 35 % do roku 2050.

Súčasné vysoké výrobné náklady na e-kerozín a prísne predpisy doteraz sťažovali ekonomickú implementáciu. Náklady na e-palivá sú v súčasnosti približne štyri až päťkrát vyššie ako náklady na bežný petrolej. Odborníci preto požadujú medzinárodnú spoluprácu na podporu nákladovo efektívnych výrobných procesov – pretože bez fungujúcej trhovej štruktúry bude v oblasti technológií šetrných ku klíme len malý pokrok. Súbežne s týmito diskusiami sa diskutuje aj o možnosti kvóty na vodík a e-palivá pre cestnú dopravu, čo spôsobuje ďalší zmätok.

Globálny pohľad na e-palivá

V medzinárodnom porovnaní Nemecko zaostáva, pokiaľ ide o inovatívne projekty e-palív. Európske krajiny oznámili celkovo viac ako 100 pilotných a komerčných projektov e-palív, pričom celosvetovo sa plánuje viac ako 150 takýchto projektov. Zdôrazňuje sa, že napriek problémom sú elektronické palivá nevyhnutné pre dekarbonizáciu, najmä v leteckej a námornej doprave. Vývoj v oblasti výroby a obnoviteľných energií by mohol viesť k výraznému zníženiu nákladov do roku 2030 prostredníctvom technologických zlepšení.

Aké sú ďalšie kroky? Letecký priemysel je pod tlakom smerovať k rýchlejším a ekologickejším riešeniam, keďže verejná mienka je voči týmto problémom čoraz citlivejšia. Letecké spoločnosti a ďalšie zainteresované strany musia zostať ostražití, aby nezostali pozadu. Uvidí sa, ako vláda nájde rovnováhu medzi ekonomickými záujmami a potrebnými environmentálnymi opatreniami. Čas je dôležitý a veľký biznis „zeleného lietania“ treba riešiť.

Stručne povedané, odstránenie kvóty na elektronický petrolej predstavuje pre letecký priemysel veľké výzvy. Čím rýchlejšie sa nájde riešenie, tým je pravdepodobnejšie, že letectvo zažije skutočnú, pozitívnu zmenu. Debata o syntetických palivách sa teda ani zďaleka neskončila a najbližších pár mesiacov bude kľúčových.