COP30 v Brazílii: Európske klimatické ciele v kríze!

COP30 v Brazílii: Európske klimatické ciele v kríze!

Pod tlakom globálnych výziev sa svet schádza na 30. svetovú klimatickú konferenciu COP30 v Brazílii, ktorá v týchto dňoch vyvoláva rozruch. [ZDF] uvádza, že konferencia by mohla stanoviť rozhodujúci smer pre medzinárodnú ochranu klímy, kým sa geopolitický rámec rýchlo mení. Tradiční aktéri klimatickej politiky, ako sú USA a Európa, čoraz viac strácajú vplyv a čelia novým výzvam.

S USA pod vedením Joea Bidena, ktoré spustili miliardový program financovania iniciatív na ochranu klímy, vnútorné znaky poukazujú na zmenu. Zostáva však tieň Trumpovej administratívy, ktorá ustúpila od klimatických opatrení a odstránila viditeľnosť pojmu „zmena klímy“ z oficiálnych dokumentov. V dôsledku toho dochádza k alarmujúcej erózii národných a medzinárodných záväzkov v boji proti zmene klímy.

Úloha Európy pri ochrane klímy

Situácia v Európe nie je o nič menej náročná. Podľa [Engineer] existuje vnútorné napätie okolo Zelenej dohody, na ktorú čoraz častejšie útočia konzervatívne sily v Európskom parlamente. To je vyjadrené okrem iného vo výzvach na zvýšenie bezplatných práv na znečisťovanie pre priemysel. Najmä Nemecko a Francúzsko chcú odložiť implementáciu kľúčových klimatických cieľov – krok, ktorý by mohol poškodiť klimatickú politiku kontinentu.

Na COP30 budú štáty EÚ požadovať ambiciózne zníženie emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040, hoci to bude len čiastočne podporené medzinárodnými dohodami. Termín na predloženie nových národných klimatických príspevkov (NDC) do roku 2035 zmeškali dve tretiny signatárov Parížskej dohody vrátane EÚ. Tieto zlyhania vyvolávajú otázky o pokroku, ktorý Niklas Höhne z New Climate Institute vidí, ale vníma ho ako slabý vo vnímaní oficiálnych záväzkov.

Globálne perspektívy a výzvy

V čase, keď USA zvyšujú svoj ústup od ochrany klímy, klimatická politika sa čoraz viac dostáva do centra pozornosti bezpečnostnej politiky. Spolkový minister zahraničných vecí Johann Wadephul zdôrazňuje dôležitosť tohto politického rozmeru ako nevyhnutného diplomatického nástroja. Zdôrazňuje tiež potrebu udržať si konkurencieschopnosť a technologické vedúce postavenie Nemecka, aby sa do roku 2045 dosiahla klimatická neutralita.

Čína sa na druhej strane prezentuje ako významný hráč v oblasti obnoviteľných energií. Viac ako 80 % solárnych článkov a 75 % batérií na trhu už pochádza z Číny, čo pre európske automobilové spoločnosti predstavuje skutočné konkurenčné výzvy. Naďalej sa podporuje rozširovanie fotovoltaiky a veternej energie, čo ovplyvňuje globálne technologické zmeny a naše vlastné ekonomické ambície.

COP30 vnímajú vyjednávači v Beléme aj na medzinárodnej úrovni ako príležitosť na sformulovanie nových záväzných záväzkov. Zatiaľ čo nádeje na pokrok vyjadrujú – najmä Artur Runge-Metzger a Carolin Friedemann – pretrváva nebezpečenstvo, že ekonomické záujmy zasiahnu ako spomaľujúci faktor diskusie o klíme.

Celkovo súčasná dynamika medzinárodnej ochrany klímy ukazuje, že všetky národy sú povolané prevziať zodpovednosť a pokračovať v dialógu o potrebných opatreniach. Rozruch okolo klimatických cieľov, implementácie a technologických inovácií je stále vzrušujúci a ešte sa uvidí, či a ako budú prijaté opatrenia pre budúce generácie.