Klimatická kríza ohrozuje mier: Nemecká armáda je pevne zameraná!

Klimatická kríza ohrozuje mier: Nemecká armáda je pevne zameraná!

Klimatická kríza už nie je scenárom vzdialenej hrozby, ale predstavuje naliehavú realitu, ktorá ohrozuje celosvetovú bezpečnosť v dovtedy neznámom rozsahu. Podľa Priateľov prírody je zrejmé, že narastajúci počet slabých a krehkých štátov vedie nielen k sociálnym rozdeleniam, ale aj k ostrým distribučným bojom a možným konfliktom. Zlyhanie ochrany klímy nesplní žiadne želania, pokiaľ ide o jasnosť: nebezpečenstvo, že svet bude v budúcnosti ponorený do klimatických vojen, je až príliš reálne.

Vojenské výdavky v Nemecku v súčasnosti dosahujú päť percent hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá 220 miliardám eur. Prognózy naznačujú, že tieto výdavky by sa v priebehu niekoľkých rokov mohli zvýšiť na približne 250 miliárd eur. Je iróniou, že tieto prostriedky sa mobilizujú v čase, keď geopolitiku čoraz viac formujú klimatické hrozby. S roztápaním permafrostu alebo nárastom prírodných katastrof sú dôsledky klimatickej krízy geograficky nespravodlivo rozdelené, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť násilného konfliktu medzi bohatými a ťažko zasiahnutými regiónmi.

Klimatické zmeny ako vojenská dilema

Ďalším alarmujúcim bodom je, že samotný vojenský sektor je jedným z najväčších prispievateľov k emisiám CO₂. Podľa odhadov armáda vypúšťa približne 5,5 percenta všetkých globálnych emisií CO₂. Výskumník v oblasti klímy a bezpečnosti Hans Holzinger zdôrazňuje, že vojenské správy o emisiách skleníkových plynov do značnej miery podliehajú utajeniu. Napríklad NATO vyprodukovalo v roku 2021 takmer 200 miliónov ton CO₂ a toto číslo by sa do konca desaťročia mohlo zvýšiť na takmer 300 miliónov ton ročne.

Keďže projekty v oblasti zbraní a dohody o vojenskej spolupráci naďalej získavajú na dôležitosti, často to bude na úkor životného prostredia. Plány obrannej suverenity EÚ s rozpočtom 800 miliárd eur by mohli len vyprodukovať približne 150 miliónov ton CO₂e. To zodpovedá ročným emisiám Holandska alebo kombinovaným emisiám Rakúska, Írska a Fínska.

Distribúcia zdrojov a budúce konflikty

Nerovnomerné rozloženie dopadov klimatických zmien prispieva k nezanedbateľnému riziku nárastu vnútorných konfliktov. Menej odolné regióny, najmä v Afrike, sú obzvlášť ohrozené. Klimatické zmeny ohrozujú živobytie 1,6 miliardy ľudí v Afrike – skupinu, ktorá sa podieľa len na štyroch percentách globálnych emisií CO₂. Tieto dynamické zmeny však vytvárajú napätie a pohyby utečencov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť nielen v postihnutých krajinách, ale aj vo veľkých ekonomických krajinách, ako je Nemecko.

Mníchovská bezpečnostná konferencia má tému klimatických zmien na programe už niekoľko rokov a ukazuje tak narastajúci geopolitický význam klimatického vývoja. Vzhľadom na to, že 80 percent personálu mierových síl OSN je nasadených v krajinách vážne postihnutých klimatickými zmenami, úzka súvislosť medzi klimatickými opatreniami a globálnou bezpečnosťou je čoraz jasnejšia. Potreba nájsť integrované opatrenia na riešenie týchto výziev je nevyhnutná na úspešnú implementáciu humanitárnych aj bezpečnostných programov.

Vo svete charakterizovanom neustálymi krízami je jedna vec jasná: silná interakcia medzi klímou a konfliktmi má rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku. Prehodnotenie bezpečnostnej a klimatickej politiky je nevyhnutné na dosiahnutie harmónie mieru a udržateľnosti, ako výstižne opisuje historička životného prostredia Verena Winiwarter: „Bez udržateľnosti niet mieru. Cesta tam je však plná prekážok a vyžaduje si globálne úsilie a lepšie riadenie zdrojov.