Lov sa mení: Ako Bádensko-Württembersko spája divokú prírodu a ochranu prírody

Lov sa mení: Ako Bádensko-Württembersko spája divokú prírodu a ochranu prírody

Diskusia o poľovníctve v Bádensku-Württembersku nadobúda nové rozmery. V tejto krajine je v súčasnosti okolo 51 000 poľovníkov, ktorí chodia do lesa nielen z poľovníckych dôvodov. Ako uvádza tagesschau.de, záujem o poľovnícke licencie a povedomie o ochrane prírody rastie. Obraz lovca sa zmenil; Dnes sa vnímajú ako strážcovia rovnováhy medzi zverou a lesom.

Kritickým pozorovaním je však aj lov. Opakovane sa kritizuje, že je zastaraný a že nie každý poľovník má dostatočné schopnosti na to, aby prevzal zodpovednosť za populáciu voľne žijúcich zvierat. Súčasná poľovačka vo Waldkirchu, pri ktorej 140 poľovníkov plánuje zabiť 40 zvierat, vyvoláva otázku, či takto treba riešiť premnoženie v našej dobe. Pohľad na inovatívne riešenia by tu mohol byť nápomocný.

Poľovníctvo ako súčasť ochrany prírody

Poľovník a lesný vedec Alexander Held vo svojich poznámkach zdôrazňuje, že poľovníctvo nemá len ekonomický aspekt, ale rozhodujúcim spôsobom prispieva aj k ochrane prírody. Zákon o poľovníctve a ochrane prírody (JWMG) v Bádensku-Württembersku má za cieľ zosúladiť sociálne, ekonomické a ekologické záujmy s populáciami voľne žijúcich zvierat. Stále častejšie sa voľne žijúce zvieratá, ako sú jazvece, mývaly a líšky, vyskytujú v mestských oblastiach, kde sú populácie často desaťkrát vyššie ako vo vidieckych lesoch.

S cieľom zmierniť konflikty medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami, mestskí lovci ako Frank Beutelspacher podnikajú kroky tým, že nastražia pasce a prijímajú odstrašujúce opatrenia. Najmä v Stuttgarte spôsobuje Dachsburg veľké škody, čo ukazuje, že interakcia medzi prírodou a ľuďmi nie vždy prebieha hladko.

Spor o zóny bez lovu

Ďalšou horúcou témou v diskusii je rozširovanie zón bez lovu, čo možno pozorovať v Národnom parku Čierny les, kde už nie je lov povolený od roku 2019. Manažéri voľne žijúcich živočíchov hlásia, že v tejto zóne nie je premnoženie, ale to miestnych obyvateľov len málo upokojuje. Obávajú sa škôd, ktoré by mohla spôsobiť narastajúca populácia zvierat. Zisťujú, že stromy v národnom parku dorastajú aj bez lovu, pričom les sa zároveň mení.

Do diskusie sa zapája aj organizácia na ochranu zvierat PETA, ktorá tvrdí, že ciele poľovníctva sa nedajú skĺbiť s ochranou prírody. Obhajuje kastráciu ako alternatívnu metódu regulácie populácií voľne žijúcich živočíchov. Na formovanie vzťahu medzi ľuďmi a prírodou sú preto potrebné koordinované opatrenia a šírenie informácií.

Na záver možno povedať, že poľovníctvo v Bádensku-Württembersku zostáva komplexnou problematikou. Je ťažké nájsť rovnováhu medzi tradíciou a modernými požiadavkami na ochranu prírody. Bude vzrušujúce sledovať, ako sa v nasledujúcich rokoch vyvinie právne a sociálne prostredie pre lov a zaobchádzanie s voľne žijúcimi zvieratami.